Nyappy go around my head!
J-rocker o J-rockeroch!
Novinky!!
Blog vytvorený: 29.9.2008

pixelV príprave:pixel
Ukáž, či ma chceš (nový PAIRING!!)
Nemocnica na pokraji Nyappy

Chceš Adresu na An Cafe? Tak klikni !!!SEM!!!

Ikonka



An Cafe budú čoskoro späť

13. listopadu 2011 v 12:00 | Eimi Tsukiyama
Je to všade!!!
Retweetuje sa to !
Rebloguje sa to !!
Statusuje sa to !!!
Skypuje sa to !!!!
To, čo ste viacerí považovali za nemožné !!!!!
An Cafe sa vracajú !!!!!! o(≧∀≦)o
Na jar 2012 sú späť aj s novým singlom!!!!
 

Daniel Landa - Protestsong

6. listopadu 2011 v 15:53 | Eimi Tsukiyama |  Iné tie widea

Lc5subs wordwide project

31. října 2011 v 19:46 | Eimi Tsukiyama |  Sutaze
Hello, there! I wanted to let you know about a wordwide project of Lc5subs. You can show Lc5, how much we love themby Lc5 subs admins, who are going to their concerts on 22nd of December and 5th of January!
Watch this!



If you didn't understand (as me, for example) then I'll tell you, what's it about: You gonna write or draw something for Lc5...then you'll send it to their mail lc5subs@gmail.com. Manachan is collecting it. She'll send it to Nao-kun and Akira then and they'll give it to Lc5 on their lives.
Or if you want, you can send it to me, I am going to send my to Manachan by post office.. And I think, it's better, if they'll get original, not printed pictures and fanmails :)
So if you want my address, write me :)

Read this, too, please.

There's more about it for you to know, what to do.

Then, please, even if you don't want to share, let others to know about it :)

Sorry, že je to po Anglicky, ale originál som písala na FB ľuďom z celého sveta.
 


Halloween! :)

31. října 2011 v 12:07 | Eimi Tsukiyama |  Moje blah...blah...blah...
Ta to len antifruit (outfit) chcem ukázať! :D


La Fee - Mitternacht

18. října 2011 v 9:52 | Eimi Tsukiyama |  Iné tie widea

La Fee - Was ist das

18. října 2011 v 9:37 | Eimi Tsukiyama |  Iné tie widea

La Fee - Scheiß liebe

18. října 2011 v 9:33 | Eimi Tsukiyama |  Iné tie widea

La Fee - Der Regen Fallt

18. října 2011 v 9:29 | Eimi Tsukiyama |  Iné tie widea

Toto keď pozerám...vždy pri tom revem...Ja ju tak moc obdivujem~ ♥

La Fee - Wer Bin Ich?

18. října 2011 v 9:25 | Eimi Tsukiyama |  Iné tie widea

La Fee - Beweg Dein Arsch

18. října 2011 v 9:10 | Eimi Tsukiyama |  Iné tie widea

La Fee - Moja staronová láska♥

Criss Angel - Mindfreak Theme Song

18. října 2011 v 9:04 | Eimi Tsukiyama |  Iné tie widea

Pretože ja tak moc milujem Crissa Angela! :)

Nyappy in the parallel world

18. října 2011 v 8:57 | Eimi Tsukiyama |  Moje blah...blah...blah...
Tak celkom zaujímavá téma týždňa si myslím :)
Celkom často uvažujem nad takými vecami...
Pojem "druhý svet" sa dá chápať viacerými spôsobmi a niektoré z nich mám často v hlave...
Úplne najčastejšie je to peklo...
Asi som divná, ale práve tento "svet" ma zaujíma...jedným z mojich nesplniteľných snov je vidieť peklo raz predtým, ako umriem...viem, že tam budem aj po smrti, ale naozaj by som to chcela vidieť...Podľa mňa môže byť peklo aj krásne...pre tých z nás, ktorí sú zmierení s tým, že tam budú pokračovať po tom...
Peklo si predstavujem naozaj krásne...Niektorí z nás tam môžu nájsť pokoj...možno to znie ako blbé kecy nejakého satanistu, ale niesú...toto si naozaj myslím...že keď neprotestujeme (čo aj tak nemá význam, lebo svoj osud jednoducho nezmeníme...), môžemebyť v pekle šťastní... A ja budem!

Keď vidím obrázky neba a pekla, nikdy by som si nevybrala nebo...

Ďalej je to u mňa paralelný svet...to za zrkadlom. A čo, keď vravíte, že tam nič ieje? Tak verím na sprostosti! Ale je to stále len moja vec...a svet za zrkadlom...no kto by sa tam nehcel pozrieť, ak to naozaj existuje?
Nemyslím to tak, akoje to na obrázku *lol*. Myslím...ten obraz sa tvári, že je ako my, keď sa pozeráme...ale aký je, keď sa otočíme? ...

Tokio Hotel - Sex

18. října 2011 v 8:38 | Eimi Tsukiyama |  TH-videá

Určite to tu už raz bolo, ale ja proste musím :) Pre začiatok dnešného spamovania :)
Vždy rozmýšľam, čo robiť, keĎ sa nudím a na blog som úplne zabudla, čiže... :D

Plain White T's - Hey there Delilah

15. října 2011 v 9:51 | Eimi Tsukiyama |  Iné tie widea
Ja neviem, kto to vymyslel, ale v poslednej dobe strašne ulietavam na veciach, ktoré som milovala niekedy predtým...Milujem La Fee a Anetu Langerovú, tak ako niekedy pred 4 rokmi...A dnes, keď som na Formspringu videla meno "Plain White T's", som proste musela si to pustiť...ale samozrejme, inak celé dni vypekám An Cafe, som nejaký "Biggest Cafe-kko" predsa :D
A zároveň chcem...jo, už dlhšie nebola Nemocnica na pokraji Nyappy...Ale ja proste nemôžem teraz! Lebo by som sa asi rozrevala pri tom, aj keď by neboli smutné časti, ja v tom budem stále niečo také vidieť :P Momentálne nech na mňa ľudia radšej s niečím takým ako sú vzťahy a podobné veci nejdú. Aj keď...ono je to všade! Šak aj v Nemocnici...najradšej by som teraz rozbila Mikuovi hubu, čo sa tej poviedky týka, keď mám pravdu povedať...ok, stačilo :D Takže asi toľko: Napíšem to, až sa mne dajú veci dokopy :D A to ku*va, že niesú teraz :D

To, čo sa nesmie stať...

2. října 2011 v 10:42 | Eimi Tsukiyama |  Jednorazovky
Ide o to...on naozaj chce prísť...a toto je poskladaný môj pocit s názormi tých, ktorým som o tom povedala...s názormi tých, čo to milujú♥ Opasok mám síce zatiaľ len zelený, ale...ten kým príde, možno fakt bdue hnedý :D Aj keď...kto vie? Nech nechodí...

Všetci sme tam pred ním stáli vedľa seba a nevedeli, ako sa správať, tak sme mali jednoducho kamenné výrazy a zavreté huby.
Čo tam vôbec chcel? Nikto z nás to nechápal...nikto po ňom netúžil. Ale jemu to zjavne bolo jedno. Tváril sa, akoby sa nič nestalo, mädlil si ruky a prihlúplo sa usmieval. Ako vždy. Sledoval, ako sme sa zmenili. Zlepšili. Za mladšími sa ani neobzrel, akoby tam neboli. Pozeral len na nás, čo sme tam boli aj vtedy dávno, ešte s ním. Ako keby to bola jeho zásluha! Ale on nás naposledy videl ešte za čias, keď som mala žltý pás. Ani neviem, kto mi dal potom oranžový. Ako som sa dostala ďalej až k hnedému, to už viem.
Čo si o sebe myslí? Ja som ho skutočne zbožňovala. A on bol natoľko nezodpovedný, že nás nechal. Nemali sme trénera, nič...proste to odišiel a tú časť nás, ktorých to baví mal na háku. Našťastie sa našli takí, čo nás začali trénovať, hoci nás nemohli páskovať. Oni traja nám dali toľko, čo tento jeden nikdy nemohol. Mal by sa hambiť sa pred nás vôbec postaviť? Nie pred nás všetkých. Niektorí ho nepoznajú a iní, čo aj keď tam chodia dlho, ku karate stále nemajú ani najmenšiu úctu. Ale my...tá menšina, čo karate milujeme, ctíme si ho a chcem ho robiť. My, čo toho chlapa pred nami aj poznáme. Ako sa nám môže tak pokojne pozerať do očí? Čo nemá chrbtovú kosť? Keby sme mu tak všetci mohli povedať, čo si myslíme...ale nemôžeme. No ostatní tréneri áno! Tak prečo sú ticho?
Zrazu sa ani deti, čo stále majú niečo na srdci, nevykecávajú. Naraz zavládla taká dusná atmosféra...tak sme všetci len ticho stáli a čakali, čo bude. Ak sa jeho príchody budú opakovať...budeme mať karate ešte radi?

Cute ;3

29. září 2011 v 14:09 | Eimi Tsukiyama |  AC - ostatné

Nemocnica na pokraji Nyappy 2

17. září 2011 v 16:46 | Eimi Tsukiyama |  Nemocnica na pokraji Nyappy
Bolo by to skôr, ale Mimuška ma zdržovala cez skype :D
Jo a napadlo ma, že nebyť Helenky, nápad by nebo (už vidím, ako si 75% ľudí praje, aby nebolo Helenky :D:D Ale ja ľúbim svoju Helenku!♥)

On, čo každý deň chodil do práce drahým autom. On, čo neznášal, keď musel byť medzi ľuďmi. Ďalší deň šiel do práce autobusom. Bolo mu to jedno. Bol až príliš šťastný na to, aby mal čas rozmýšľať o vlastnej nenávisti k spoločnosti.
V nemocnici bolo všetkým čudné, koľko života v ňom zrazu bolo. Takéhoto ho nikto nepoznal. Asi ani on sám.
Takuya sa k nemu hneď nanominoval. "Čo sa stalo?" opýtal sa.
Nechápavo na neho pozrel. "Čo by sa malo stať?" sám si neuvedomoval, ako rozdielne sa zrazu správa.
"Nie, ale na tvoje pomery vyzeráš neskutočne zdravo. Zrazu máš farbu v tvári. Niesi chorý?"
"Som okej, ako vždy." Usmial sa naňho.
USMIAL sa naňho. Nie, on nebol v pohode. Určite nie. "No dobre. Vieščo? Ja musím ísť za deťmi. Tak sa maj."
"Ahoj." Zamával mu a začal si robiť svoju prácu.
Až kým sa k nemu cez pult nenaklonil Miku a nepoprial mu dobré ráno.
Nevedel, čo má spraviť. Ale podľa včerajšej noci ti vyzerá, že je hore, tak by sa nemusel tváriť ako idiot. Zatváril sa teda vševediaco, odzdravil ho a vsunul mu bozk k ústam. Bolo to jedno, nikto ich nemohol cez ten vysoký pult vidieť.
Miku sa usmial a zvodným pološeptom sa opýtal: "Prídeš za mnou dnes po práci?"
Prikývol.
"Dobre." Otočil sa a šiel k sebe.
Nemal by ho niekam pozvať? Nieje trochu hlúpe byť stále len uňho? Okej, dva dni niesú stále, to pozvanie do zajtra môže počkať. Dnes by ho asi aj tak nepozval inam, než do hotelu, alebo k sebe domov. Mal na neho neskutočne veľkú chuť.
"Ste si istý, že to, čo robíte je dobrý nápad?"
Obzrel sa, aby zistil, kto to ho to ruší z myšlienok. Kto je ten pekný chlap? Aha, jasné, on tu asi robí údržbára. Mal by sa volať Teruki. Koho to vlastne doteraz zaujímalo? Okej, ostatných asi hej.
"Prečo by nebol?"
"No, ja neviem...len aby ste neboli sklamaní." Viac nepovedal a odišiel.
Kanon si z toho veľa nerobil. Dal si kávu a o chvíľu nevedel, o čom sa hovorilo.
Pár minút na to sa k nemu veselo pristavil Takuya.
"Čo sa deje?" pozrel naňho.
"Volal ma k sebe." Od radosti by si vyskočil, ale bolo by to prehnané.
"Kto?"
"Pán doktor. Zaujímalo by ma, čo asi chce."
Kanon sa v duchu pousmial. Teba rozhodne nie, krpec. "No tak tam bež, nie? Nenechávaj ho čakať."
"Aha, jasné." Zasmial sa, otočil a šiel.
Keď vošiel, zatiahli sa za ním rolety.
Kanon len pokrútil hlavou, v duchu sa pousmial a rozhodol sa si ísť do bufetu kúpiť niečo, čo sa dalo považovať za obed.
"Ste si istí, že teraz sa nieje čoho báť?" Teruki stál v rade priamo pred ním.
"Hej, som."
Zasmial sa. "Ale je vám jasné, že to, že milujete vy jeho neznamená, že miluje aj on vás."
Strhol sa. "Ale prečo by potom...?"
"S vami včera spal? Ak chcete povedať toto, je to tá najblbšia otázka, akú som počul."
"Viete čo? Dajte mi pokoj. Čo vy môžete vedieť."
"Viac, než si myslíš."
Kanon sa naštval, kúpil si bagetu a kolu a čo najrýchlejšie si šiel sadnúť na svoje miesto. Niekto ako on sa mu nebude montovať do života. Aj keď...nasadil mu chrobáka do hlavy. A Takuya bol ešte stále u Mikuho...ale nie, nič sa nedeje. Dal si kávu. Ale musel si na to ísť ešte zapáliť. Až potom mu bolo dobre.
Vrátil sa z von vtedy, keď Takuya práve odchádzal od Mikuho. Ako vždy sa pri sebe zastavili.
"Hádaj čo!" začal Takuya.
Kanon na neho len pozrel tak, ako keby mu práve povedal nejakú neskutočne ťažkú rovnicu o desiatich neznámych a celé jej riešenie. Proste ako v škole. Preto dnes robí na recepcii.
Naklonil sa k nemu a zašepkal: "Spal som s ním."
"Č-č-č-čože?!"
Nevinne sa usmial. Jemne prikývol.
"Aha. To je...skvelé, fakt."
Takuya si nevšimol tú iróniu v jeho hlase, celý šťastný ho objal a odskackal späť na detské oddelenie.
Kanon si sklamane sadol na svoje pracovné miesto. Nevedel, ako sa normálne ľudia cítia v takejto situácii, ale on sa teda cítil dosť mizerne. Mal chuť niečo spraviť. Nie sebe, ale Mikuovi. Nemohol povedať, že by ho oklamal, lebo mu nič nepovedal. Ale aj tak ho len namotal. Ale po tej práci za ním pôjde. Nie preto, že by na neho stál mal chuť, ale chce mu pár vecí povedať.
***
Zaklopal a vošiel.
Miku sa hneď postavil a prešiel k nemu. Pohladkal ho po líčku.
Kanon mu ruku zrazil a sotil ho do steny. "Čo si o sebe myslíš?!"
Nechápavo a nevinne naňho pozeral.
"Ty nespíš len so mnou! Prečo...?" bol tak naštvaný, že mal chuť mu naozaj niečo spraviť. Vraziť mu a zas a zas až kým by sa všetok ten hnev neuvoľnil. Ale snažil sa ovládať sa.
"Nepochopil by si to..." sklopil zrak.
"To by som teda nepochopil! Budem rád, keď na mňa už neprehovoríš."
"Ale..!"
Kanon sa otočil a šiel preč.
"Nepočúvaš ma! Nikto ma nikdy nepočúva!"
Fakt ho nepočúval. Vyrazil z dverí a celou silou ich zabuchol. Teraz musel ísť domov autobusom. Zase. Mal si fakt radšej zobrať auto. Toto nieje dobré. Málo chýbalo k tomu, aby mu fakt ublížil.
A čo teraz...?


Nyappy b-day, Bou!♥

16. září 2011 v 11:26 | Eimi Tsukiyama |  AC - ostatné
Dnes (áno, aj v Japonsku je to ešte stále dnes) má Bou narodeniny :) 28!! (Starý to pán už :D O chvíľu bude mať šediny). Kiežby som tak vedela, ako vyzerá teraz, a nie na fotke spred X rokov.
V každom páde: Nyappy B-day, Bou!

Nemocnica na pokraji Nyappy 1

14. září 2011 v 12:53 | Eimi Tsukiyama |  Nemocnica na pokraji Nyappy
Ako, mám to napísané už asi týždeň, ale sa mi hrozne nechcelo to prepisovať (a viem, aj keby to bolo hneď prepísané, proste by to zase raz dlho trvalo). Sama si prajem späť tie časy, keď som niečo za celý deň v škole napísala a ešte ten deň tobolo v kompe a za týždeň pribudli aj tri časti. Ale viete čo? Sľubujem, že sa posnažím!
Ešte pár slov k tejto časti: Možno si všimnete, že všetci sú trochu iní, než v predchádzajúcich FF. Snáď ma za to nezabijete, ale...bude neskutočne veľká zmena. Ale Takuya bude navždy stalker! :D
+dúfam, že sa náš Kanon poteší :DD
Enjoy!

"Pozri na to!" Takuya rozhorčene ukazoval na ostatné sestričky, ktoré už celý týždeň pravidelne každý deň stáli pre kanceláriou nového doktora. "Odkedy prišiel, všetky sestričky sa točia len okolo neho. Dokonca aj doktori!"
Kanon sa nezaujato vyklonil spoza recepčného pultu a pozrel ich smerom. Prevrátil očami až ku hviezdam, nahmatal stoličku a opäť si sadol. "Pridaj sa k nim. To chceš, nie?" zahundral a kreslil si niečo perom na návštevnú knihu.
"Nechcem byť stalker! Chcem byť...vyzerám snáď ako gay?!" znovu pozrel na sestričky. Nijakej z nich nevyšlo z úst nič iné, než meno nového doktora, ktorý s geniálnym prospechom čerstvo ukončil vysokú školu. Závideniahodné. Samozerjme, že z neho padol na zadok ešte aj primár. Takuya niekde počul, že má manželku a dieťa. A že je gay. Tieto dve teórie sa navzájom vyvracajú, takže ostáva prísť na to, čo je pravda. V každom prípade sestričky skončili. Okrem neho. Ale to len, keby ho chcel! A on nechce, nieje predsa teplý!
Kanon na neho ironicky pozrel. Premeral si ho od hora dole a posmešne prehlásil: "Pozri sa na seba a nespýtaj sa znovu, inak sa zasmejem."
Má pravdu. Takuya mal na sebe sukňu a blúzku. SUKŇU A BLÚZKU! A vyzeral v tom skvelo! Neskutočne dobre. Nemôže byť teda normálny chlap. Normálny chlap nemôže vyzerať na zožratie v SUKNI!!! Dobre, priznajme si to. Nieje normálny. A nieje ani na chlapov. Ale nový doktor sa mu tiež páčil.
"Okej, máš pravdu..a. čo ty? Tiež sa chceš postaviť k babám?"
Zmätene na neho pozrem a sčervenel. "Prosím?"
"Počul som, že si na chalanov. Postavíš sa do radu na neho?"
Znovu si začal čarbať. Tentoraz nervóznejšie. "Hrabe ti? On nieje gay."
"Ale nepopieraš, že sa ti páči. Alebo, že ho chceš."
"Popieram. Nikoho nechcem, som rád sám. A už sa o tom nebavme, sme v práci."
"Takže je to tak. Zavádzaš." Zasmial sa a potľapkal ho po pleci.
"Nemáš len tak náhodou podávať lieky na detskom oddelení?"
Strhol sa. "Do pekla, máš pravdu. Bežím, maj sa!" otočil sa a už ho nebolo.
Kanon si vydýchol. Toto už bolo priveľa. Nech si Takuya rieši svoje crushe s ostatnými takými. Jeho to nezaujíma. Je naozaj rád single a radšej si ostatných nevšíma. Preto robí na recepcii. Prakticky tam nieje možné nadviazať s niekým nejaký kontakt a keby niečo chceli zamestnanci, môže sa zašiť pod papiere. Všetky spoločenské problémy môže bez výčitky prehliadať. Raj pre niekoho, ako je on.
Aj teraz to tak bolo. Celý rozhovor si vymazal z hlavy kávou (cigaretou nemohol. Nemá žiadnu pauzu.) a znovu mohol mať všetko na háku. Hlavne, nech ho už nik s ničím, čo je na dlho, neotravuje. Zahľadel sa do... ničoho...
***
"Hej...! Hej!"
Prebral sa z polospánku a zmätene sa poobzeral okolo seba. Prečo sa na neho spoza pultu usieva ten nový doktor? Nech sa len toľko neškerí a nechá si to pre tých, ktorých to zaujíma.
Aj keď...pristane mu to. Roztomilý detský úsmev na bielej tváričke. Modré oči a blond vlasy.
"Hm? Čo je?" nemohol prísť na to, o čo ide.
"Ste v poriadku? Vyzeráte tak...akože ste chorý."
"Nie, nie, som v pohode, len som sa zamyslel." Takmer sa usmial, ale ovládol to a zachoval stále tú istú arogantnú tvár. "Nemali by ste sa venovať sestričkám? Chcem povedať...pacientom."
"Práve majú vychádzky." Stále sa pri tom usmieval. Je každý taký, keď sa smeje? Nikdy to nevidel. Ani nechápal, prečo si to teraz všíma. Letmo pozrel na ostatných v hale. Nikto sa neusmieval. "Vy tiež vyzeráte, že by ste nejakú potrebovali. Nejdete sa so mnou prejsť?"
"Nie, vďaka. Mám ešte nejakú prácu."
"No dobre teda. Ale keby ste niekedy chceli, príďte za mnou. Nájdem si čas kedykoľvek." Žmurkol naňho, otočil sa a čiel späť do kancelárie.
Čože? Vážne naňho žmurkol? Už sa musel usmiať aj on. Aspoň ho nikto nevidel.
"Čo chcel?" Takuya okamžite stál pri Kanonovi.
"Nič, ty teľa zamilované. Klasický rozhovor." Zašomral.
"No jasné. Pozval ťa von, však?"
"Čo ti hrabe? Bež ho stalkovať a nechaj ma pracovať. Všetci ma len otravujete, aj on."
Zamračil sa. "Fajn, ako chceš, zistím si to sám."
Kanon len pokrútil hlavou a o chvíľu už ani nevedel, že tam Takuya bol.
***
Po práci šiel zvyčajne hneď domov. Nemal potrebu ostávať dlhšie, než pracovná doba káže, ale dnes to bolo inak. Niečo ho nútilo ostať. Skontroloval celú recepciu, aby zistil, či niečo nezabudol tam. Nič. Chodil hore-dolu a snažil sa na to prísť. Čo sa, sakra, deje?
Zastal a chvíľu hľadel na nápis na dverách: MuDr. Ing. Akiharu Tsukiyama
Nevedel prečo, len zaklopal a vošiel dnu.
Miku sa naňho usmial. Vstal a ponúkol mu stoličku.
Poďakoval, ale sadnúť si nešiel Keď prechádzal okolo neho, zastal a vzal ho za ruku. Pozrel naňho.
Usmieval sa. Stále sa len usmieval. Usmieval by sa, aj keby mu to vadilo? To už asi nie. Ako je možné, že mu to nevadí? Je možnosť, že by bol naozaj gay?
"Som rád, že si nakoniec prišiel." Miku ho pobozkal na líce.
Kanon nevedel, čo má robiť. Na tvári sa mu objavil úsmev. Takuya ho zabije.
Oblizol mu uško. "Chceš ma?" opýtal sa.
"Chcem..." zašepkal a vášnivo ho pobozkal. Pritlačil ho ku stene a rukami mu prechádzal po bokoch. Vyhrnul mu tričko, kľakol si a pobozkal ho na bruško.
Miku si sám tričko vyzliekol, odhodil ho a hladkal Kanona po vlasoch. Skĺzol popri stene až na zem a pritiahol ho k sebe. Znovu ho pobozkal.
A možno sa to Kanonovi len snívalo...
Bol to jeden z najpríjemnejších večerov, odkedy robil v nemocnici. Ale to ešte netušil, ako rýchlo sa môže všetko zmeniť...

Eimy

10. září 2011 v 20:58 | Eimi Tsukiyama |  Iné tie widea
OMG :DD
Práve som objavila novú kapelu. Menom Eimy :D NA to kukám, že WTF? :D

To je ich songa Kido Ai Raku. Ešte tam majú aj hvizdičku! Presne ako ja na yaplogu a amebe a tak podobne...:DD Ale JA som tu originál ! :D Ja som dlhšie ! A toto video je na youtubku len dáke dva mesiace :D
Ale píšu sa v hiragane tak, jak ja....

ok, obrázky. A ešte sú aj Oshare Kei! Len kukám, že wtf :D Ešte som aninezačala a už som niekomu vzorom :D A ešte aj kapele! *joking* :D
Tu je diskografia:
http://www.jrockvisualkei.com/2010/04/eimy.html


Další články


Kam dál