Nyappy go around my head!
J-rocker o J-rockeroch!
Novinky!!
Blog vytvorený: 29.9.2008

pixelV príprave:pixel
Ukáž, či ma chceš (nový PAIRING!!)
Nemocnica na pokraji Nyappy

Chceš Adresu na An Cafe? Tak klikni !!!SEM!!!

Ikonka



Mikuho "prvýkrát" ~časť piata~

25. ledna 2011 v 7:27 | Eimi Tsukiyama |  Mikuho "prvýkrát"
Takže...Viem, že mi to dosť trvalo, ospravedlňujem sa. Aj tak to nieje vrcholné umelecké dielo, takže to tak nevadí (n_n). Ale je to predposledná časť, takže dúfam, že sa bude páčiť (n_n).

Hnedovlasý chlapec sa zľakol. Naozaj nečakal, že ho bude chcieť tak skoro. Bol unavený, chcel ísť spať. Naozaj momentálne netúžil byť štetkou, ani Kanonovi, hoci ho nesmierne tešilo, že naňho myslí, aj keď len v tomto smere.
"Ale ja teraz...nechcem." zašepkal.
"Lenže ty nemáš na výber."
Mal pravdu. Naozaj nemal na výber. Povedal mu predsa, že si s ním môže robiť, čo len chce. Aj toto spadalo pod jeho právomoci. On mohol všetko a Miku si sám všetko vzal. No to predsa chcel, tak nemohol odporovať.
"Viem, prepáč." Pokorne sa mu ospravedlnil, pomalým krokom k nemu prešiel, chytil pracu na jeho opasku a pritiahol sa za ňu bližšie k nemu. So sklonenou hlavou mu ho rozopol. Napadlo ho, že za iných okolností by to bolo celkom romantické. Okrem toho rozopnutého opasku. Chcel by sa s ním len tak objímať, jemne hladiť a nežne bozkávať. Keby to tak šlo.
Nechal jeho nohavice padnúť na zem a vyzliekol si svoje. Triasli sa mu pri tom ruky. Myslel na toľko vecí, ktoré sa nikdy nemôžu stať - Teruki mal pravdu.
Na to ale myslieť čoskoro prestal, keď zacítil jeho ruku na svojom rozkroku.
Kanon ho pritlačil k stene a zodvihol vyššie. Vyzliekol im obom spodné prádlo, za nohu ho pritiahol bližšie k sebe a vnikol doňho.
***
Šlo to tak najbližších šesť týždňov, počas ktorých Miku oslávil svoje dvadsiate prvé narodeniny, na ktoré od všetkých dostal spoločný darček - obrovskú tortu s logom Disney a od Kanona ešte večer malého plyšového Káčera Donalda, ktorého odvtedy stále nosil so sebou a bozk tak sladký a romantický, ako ešte od ich "prvého razu" nedostal. Na perách ho potom cítil ešte dlho.
Chodil za ním vždy ráno a večer, niekedy ostal na noc. Aj ke+d sa jeho príchody stávali takmer na minútu presnými a vždy rovnako dlhými, Miku si nikdy nemohol byť úplne istý, či naozaj príde.
Robiť, čo Kanon povie sa stalo jeho každodenným stereotypom, ktorý ho bavil. Vedomie, že nielen on potrebuje jeho, ale funguje to aj naopak, ho tešilo. Mohol mu niečo dať. Mohol od neho niečo mať.
Často rozmýšľal nad tým, že keby bol žena, mohol by otehotnieť a tak by mal aspoň niečo, čo by k nemu toho neuveriteľne krásneho basáka pripútalo. Že by existovalo niečo iné, čo by mohol milovať. Ale je chlap. Nie je čo od neho milovať. Predstavuje len hračku, ktorá jedného dňa aj tak skončí odhodená v kúte. Uvedomoval si to až príliš dobre, tak sa snažil užiť a vychutnať si tých pár chvíľ, ktoré s ním mohol tráviť, kým nezmení objekt, alebo kým sa, nedajbože, do niekoho nezamiluje.
Posledný januárový deň doobeda, keď od neho Kanon odišiel, sa šiel vonku prejsť. Bolo naozaj krásne počasie, aj on mal dobrú náladu, tak chodil po všetkých hudobných obchodoch a kupoval čokoľvek, čo sa mu zapáčilo.
Keď vyšiel zo ZEAL linku, volal mu Teruki.
"Áno?" opýtal sa, keď zdvihol.
"Ahoj, Miku, kde si?"
"Pred chvíľou som bol v ZEAL link. Au!" vykríkol.
"Čo sa stalo?"
"Nič, len som si buchol píšťalu do toho veľkého obrubníka." Pomaly dokrýval k davu čakajúcemu na prechode, kým naskočí zelená.
"Dávaj si na seba pozor."
Červený panáčik sa zmenil na zeleného a všetci sa rýchlo pohli. Len on musel ísť pomaly, tak veľmi to bolelo. A keď už všetci boli na druhej strane, on len v polke. "Jasné, budem."
"Kedy prídeš domov?" opýtal sa, ale odpovede sa nedočkal.
Niekto zakričal: "Pozor!" na čo sa Miku obzrel, ale už bolo neskoro. Prvé, čo zbadal, boli oslepujúce svetlá, priveľmi rýchlo sa rútiace k nemu. V nasledujúcej sekunde rozpoznal aj zdroj svetiel. Bolo to čierne auto. Zľakol sa - rozbúchalo sa mu srdce. Aj keby ho napadlo odskočiť, kvôli zranenej nohe by nemohol. A teraz umrie!
Auto prudko zabrzdilo, zašmykovalo, ale vodič to už nestihol.
Miku zacítil na celej prednej časti tela prudký tupý náraz. Ani nestihol vykríknuť od bolesti, keď zacítil, že už nestojí pevne na zemi. /Som už mŕtvy? Kanon tu nieje.../ bolo posledné, na čo myslel. Dopad na zem už necítil.
Vodič auta zastal. Pozrel do spätného zrkadla a pri pohľade na Mikuho zazmätkoval. Nevedel, čo má robiť, pretože si bol vedomý svojej viny, tak dupol na plyn a odišiel z miesta rýchlejšie, než prišiel.
Okoloidúci začali panikáriť. Niektorí sa snažili to ignorovať, no väčšina ostala a "nenápadne" prihliadala, čo sa deje. Z jeho mobilu, ktorý ležal na opačnej strane ulice sa ozývalo splašené: "Miku? Miku?!"
Prebehol k nemu chlap oblečený v saku s kravatou. Kľakol si k nemu do krvi - nezáležalo mu na tom, chcel len pomôcť. Nahmatal mu tep - dýchal. Rýchlo si vybral z vrecka telefón a zavolal záchranku. Kým prišli, snažil sa ho resuscitovať.
"Oci, bude v poriadku?" opýtalo sa dievča, stojace za ním, so slzami v očiach.
"Áno, bude." Povedal jej, ale sám si tým nebol istý. Vlastne si to vôbec nemyslel. Aby to prežil, musela by sanitka prísť tak do dvoch minút a v nemocnici by sa museli stať veľké zázraky.
Ešte raz skúsil, ako mu bije srdce. Pomaly, ale isto...prestávalo.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 kanonxkanon kanonxkanon | 25. ledna 2011 v 10:19 | Reagovat

wooooooooooooooooooow .. dobré..^^

2 Hrobník Hrobník | Web | 25. ledna 2011 v 12:06 | Reagovat

ne Mikuuuuu.....to jsem vůbec nečekala...takoví zvrat....doufám že přežije...och už se těším na další díl...jsem napjatá jak kšandy mého strejdy

3 yunatami yunatami | 25. ledna 2011 v 13:58 | Reagovat

kráásne :)

4 hebi-maaya hebi-maaya | E-mail | Web | 25. ledna 2011 v 15:54 | Reagovat

moc krasne.. rychlo pokracko

5 bou bou | 25. ledna 2011 v 19:46 | Reagovat

T.T chudacik miku...uz to pisem asi do kazdej casti :D vies ze pises uzasne, laska? :3

6 enci428 enci428 | 10. února 2011 v 10:52 | Reagovat

woow to je super:) ...napetie:):P ...jooj najlespia cast zatial :P:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama